Ste predsedom politickej strany, ktorú vediete do volieb, máte kandidátku, najťažšiu etapu máte za sebou, čo je tvorba politického programu, mnohí odborníci z rôznych oblastí dokonca tvrdia, že váš program, je jeden z tých lepších, no aj tak v prieskumoch (uvažujme, že v tomto prípade odrážajú realitu) nedosahujete vysoké čísla. Čo s tým urobíte? Čo urobíte ak viete, že zrejme v politickom marketingu sú ostatní dokonca s horšími programami ďalej ako vy?
Napíšem vám postreh mladého človeka, ku ktorému som došiel súbehom viacerých situácií v poslednej dobe a možno nepoviem pre mnohých nič nové, no čudujte sa pokúsim sa zodpovedať otázku jednému politikovi. Ako píšem je to len môj postreh, určite nie návod pre predsedov politických strán, tí majú na to svojich poradcov, no jeden nikdy nevie, tak ak by náhodou číslo svojho účtu pošlem dodatočne. Toľko na odľahčenie, asi to celé znie ako začiatok veľmi zvláštneho blogu, no chcem vás ešte ubezpečiť, že nebudem dávať žiadne návody koho voliť, ale veď to uvidíte, ak budete čítať ďalej.
Situácia, ktorú som opísal aby ste si ju predstavili určite nie je až taká nereálna, no nedotýka sa nás, ale tých na "druhej strane", pokiaľ sám nie ste predsedom politickej strany samozrejme. Je zrejme, že žiaden predseda strany na takúto situáciu nie je sám. Má mnoho poradcov, šikovných ľudí okolo seba, no neuveríte toto je situácia, ktorá nie je zrejme ani pre nich jednoduchou. Prečo to vravím?
Nedávno počas verejnej diskusie v Košiciach, podobnú otázku položil jeden súčasný predseda parlamentnej strany a doteraz ju držím v hlave a zamýšľam sa čo na voličov platí a čo je pre nich dôležité, samozrejme ak ešte majú nejakú tu nádej a chuť zaoberať sa politikou a ísť voliť.
Vyhrať parlamentné voľby alebo aspoň prekonať hranicu vstupu do parlamentu nie je len o tom, kto a s akým programom kandiduje, ale ako sa prezentuje, ako je vnímaný spoločnosťou a ako svoj politický program podá voličom aby bol pre nich atraktívny a aby nepôsobil, že sľubuje niečo čo sa splniť nedá. Ináč povedané ako dobre má zvládnutý politický marketing. Môžete mať tých najlepších ľudí, najlepší program, no všetko je to zbytočné, ak zlyhávate v jeho prezentácii. Politik na jednej strane hovorí, že reči sa hovoria a chlieb sa je, no na druhej strane, ak by to tak bolo mnohí by už skončili na politickom smetisku po rôznych kauzách a nezachránili by ich ani dokonalé vystúpenia v médiách. Realita je taká, že u nás sa na rôzne kauzy nepamätá dlho, pár týždňov sú prepierané v médiách a neskôr padnú v zabudnutie, alebo ich prekryje iná kauza.
No my sme však teraz predsedom parlamentnej strany, ktorá sa uchádza o hlasy tak kauzám sa radšej vyhnime. Z môjho pozorovania na voliča neplatí kritika práce iných, poukazovanie na ich prešľapy, ale skôr reálne riešenia. Nevravím, že takto je to správne, ale mám pocit, že takto to na voličov funguje. Väčšinou sa tak dospeje k politickej prestrelke, kde si politici navzájom vykrikujú kauzy a ľudia strácajú v týchto stranách dôveru, lebo aj sto krát opakovaná lož, sa pri správnom podaní vie stať pravdou, najmä ak ide o rétoricky zdatného politika, no a zas sme pri tých rečiach. Použil som východisko a to reálne riešenia. Reálne riešenia, ktoré musia byť čo najmenej komplikované a ľahko pochopiteľné. Dnes je Slovensko rozdelené na dva tábory. Nehovorím, či jedni či druhí sú na tej lepšej strane, no buď ste voličom súčasnej vládnej strany, alebo nie ste a stojíte pred veľkým spektrom možnosti koho voliť. Toto je nádherná situácia, z ktorej sa dá vyčítať mnoho. Nejde mi vôbec o tradičné delenie na pravicu a ľavicu. Myslím si, že dnes je to už prežitok a dôležité je vnímať, aké rozhodnutia daná strana prijíma, než aký ma prívlastok. Podporím to ešte argumentom, že mnohé dobré riešenia nie sú prijaté len z princípu toho, že pravicová strana nepodporí ľavicové rozhodnutia a naopak, aby neprišla o prívlastok.
V tomto prípade mi ide skôr o to, ako je schopný volič zorientovať sa v danom priestore a či kľúčom k úspechu nie je náhodou to, že tá ktorá politická strana mu to uľahčí čo najviac, tá vyhráva. Napríklad slovo BALÍČEK. Geniálne, treba uznať. Balíček je slovom, ktoré sa dá ľahko predstaviť, ako hmotný predmet v priestore. Prečo si myslím, že je to dôležité? Vysvetlím to na príklade káuz. Emisná kauza nepohla verejnosťou tak, ako kauza CT-čka, aj keď šlo o oveľa viac peňazí a stotožňujem sa s názorom jedného poslanca, ktorý povedal, že utratené milióny vám ľudia možno prepáčia, lebo ich v živote nevideli, ale CT-čko to si vie každý predstaviť a to vás položí. Preto slovo balíček sa mi zdá ako geniálny nápad, ako predstaviť konkrétne opatrenia z programu. Predstavte si na jednej strane balíček s niekoľkými konkrétnymi opatreniami a na druhej strane rozsiahle politické programy s komplikovanými pojmami. Na to nemá nikto ani chuť, ani čas a aj keby mal, nie je stále ľahké sa v nich zorientovať. Aj samotný predstaviteľ strany, ak dá pred voľbami konkrétny balíček s konkrétnymi opatreniami, ako sľub voličom, že ho po zvolení naplní, je to oveľa efektívnejšie ako politik, ktorý neponúkne "na dlani" voličovi balíček, ale komplikované riešenia, aj keď v konečnom dôsledku môžu byť omnoho lepším riešením, no nesprávnou prezentáciou nikoho nebudú zaujímať. Teraz to možno robí dojem, že prihrievam polievočku vládnej strane, ale ja len vyzdvihujem to čo robia podľa mňa perfektne a to prezentáciu, ináč povedané politický marketing.
Práve v tomto by som hľadal riešenie ako predseda parlamentnej strany, lebo to že niekto niečo používa neznamená, že nemôžem to použiť tiež, hlavne ak vidím, že to funguje. Útočiť zbraňami súpera a vziať mu tak konkurenčnú výhodu. Ak som na začiatku spomínal, že chcem vám napísať môj postreh, ktorý vznikol súbehom viacerých situácií v poslednej dobe, tak medzi tú, ktorá mi to potvrdila bola diskusia v rádiu s predsedom vládnucej strany, ktorý položil redaktorovi otázku, či mu vie povedať jedno konkrétne opatrenie opozičných strán, ktoré ponúkajú. Redaktor je iste zorientovaný v tejto problematike, no nepristúpil na túto hru, ale ktovie či si na nejaké konkrétne opatrenie spomenul, no čo viem iste, väčšina voličov si na žiadne spomenúť nevedeli, a ja si dovolím tvrdiť nie chybou svojou, ale chybou strán, ktoré nevedia často dobré a potrebné opatrenia prezentovať hoc aj vo forme balíčkov, ak už nevedia vymyslieť nič lepšie.
