Slovenskom dnes rezonuje téma Mečiarových amnestií. Prečo moja "len spontánna" reakcia?
K tejto téme sa dnes vyjadrujú a budú vyjadrovať mnohé "kapacity", ktoré majú či už z legislatívneho alebo odborného hľadiska čo povedať. Niektorí to robia z vlastného presvedčenia a pocitu, že pokus únosu nášho Slovenska aj po 25 rokoch sa dá prekaziť. Iní zas preto, že ide o tému, ktorá opäť prejde celou spoločnosťou a to je vhodná príležitosť vytĺcť povedzme tzv. "politický kapitál".
V takejto situácii často padne vhod prostá otázka, ktorej by bolo vhodné podrobiť tieto názory na danú vec a oddeliť zrno od pliev.
Slovensko je štátom, ktorý nesie označenie demokratický a právny. Označenia, ktoré by bola hanba v civilizovanej Európe nemať.
Avšak, tieto označenia nesú v sebe hodnotu. Je to tak aj na našom krásnom Slovensku?
Moja "len spontánna" reakcia znie konečne je tu príležitosť kedy by mohli. Prípad Mečiarových amnestií je jedinečný. Ide o absolútne nemorálny, nedemokratický a protiprávny počin, ktorý sa paradoxne odohral v období, keď sa naše Slovensko kreovalo a do vienka malo dostať hodnoty na ktorých demokratická republika stojí, aby sa jej občania nehanbili za status Občan Slovenskej republiky. Ako môžete vy ako občania mať úctu k vašej republike ak táto republika pri svojich začiatkoch spáchala zločin a za 25 rokov jej existencie jej neboli vrátené hodnoty ako demokratická a právna?
Dnes je tu konečne príležitosť, ktorá sa nebude opakovať. Sám som z generácie, ktorá sa narodila do novovzniknutej republiky ako jej občan. Moja generácia sa dostáva do veku, kedy už prestala veriť na rozprávky, ale začala vnímať realitu a hodnoty. To by som poprial aj našej rovnako starej republike, aby otvorila oči a slovám vdýchla skutočné hodnoty, a tak mojej generácii, ktorá ako prvá nesie od narodenia status Občania Slovenskej republiky dala tento darček a nádej, že za slovami stoja skutočné hodnoty.